More mora

Pod nebom voda,

moc máva.

Badáme večerom,

keď slnce

pochováva.

Vysilené sa kloní.

Vieme,

kto bude pánom

zeme.

Nezhynieme.

Ráno je

ako na koni.

Berie lúče večerom,

na svitaní vráti.

Každé je dychberúce.

Vyplaví ho,

či stratí?

Nie len slnko ťahá,

Človek stredozeme

si tam cestu razí.

Lebo máva

morské práva.

Zavíta do oázy.

Vezme morský pas,

venuje pamiatku.

Vkročí na pláž,

otlačí stopu

ako pečiatku.

Ponorí sa

do tyrkysu,

do trblietavej vlny.

Tam mu modré z mora

znesú.

Ako noblesnú noblesu,

sny si plní.

More

ťahá tých,

čo mu rozumejú.

Pošuškajú reči,

tajnosti.

Sadnú k brehu,

vylieči dušu

do kosti.

Ako albatros ich dvíha.

Vyplaví z hláv

obáv more.

Odkryje

more dôvodov

objaviť svetlo

na obzore.